Včely sme sa naučili brať ako samozrejmosť, no je tomu naozaj tak? Čoho sa včelári obávajú? V skratke by sa to dalo zhrnúť tak, že už chov včiel nie je lukratívny a včelárov stále ubúda. Štát im síce dáva za úslužnú prácu nejaké almužny, no tieto almužny veľmi nemotivujú ľudí, aby sa stali včelármi a taktiež sa nebudú v húfoch hrnúť za takouto ťažkou a neistou prácou. Byť včelárom je práca na plný úväzok a to dosť ťažká. Človek sa ním neuživí, je braný skôr ako koníček, popri ktorom majú títo ľudia „normálnu prácu“.
No a čo? Však máme včely divé a či nie?
Práveže nie… divé spoločenské včely už u nás neexistujú. V prírode sa voľne vyskytujú len tzv. včely samotárky, ktoré si ale nerobia zásoby medu a taktiež nežijú v spoločenstvách, to znamená, že nikdy neprežijú zimu (to dokážu len spoločenské včely, ktoré sa navzájom zohrievajú a žijú zo svojich zásob medu). A tých rozhodne nie je veľa. Nedokážu opeliť všetky kvety a taktiež z nich nemáme úžitok v podobe medu.
Prečo už nežijú spoločenské divé včely? Existovali vôbec niekedy?
Áno, existovali, no už to bolo dávno – keď sa otvoril trh a obchod so vzdialenejšími krajinami, stala sa chyba – do Európy sme si zavliekli „klieštikovitosť“ parazitárnu chorobu včiel, ktorá markantne zdecimovala ich stavy, až divé včely úplne vyhubila. Domáce včely žijú len vďaka tomu, že včelári pravidelne vykonávajú sanitárnu kontrolu a pravidelne svoje včelstvo preliečujú.
Môžu včely bez preliečenia prežiť?
Nie – ak včelstvo raz napadnú kliešte (tento druh napáda len včely) alebo iná choroba (a tých je hneď niekoľko) je skoro sto percentná pravdepodobnosť, že bez preliečenia včelstvo neprežije do jari.
Treba teda dávať pozor, – aby aj ďalšie generácie – naše deti a ich rodiny, mali tiež možnosť, ktorá by im umožnila tiež mať úžitok z týchto malých tvorov – z ich medu a ich schopnosti opeľovať rastliny. Včely sú teda veľmi dôležité – treba preto podporovať všetkých ľudí, čo sa včelárstvu venujú, aby aj naše domáce včely nepostihol taký istý neblahý osud, ako ich divé kamarátky.